Leticia
O tom, že Kolumbia má prístup k Amazonke, som sa dozvedel až tesne pred odletom. Vyčlenil som si tak na ňu len 2 dni, čo je škoda. Dá sa tam podniknúť veľa zaujímavých výletov. Zvolil som jednodňovú plavbu loďkou po ramenách Amazonky a návštevu rezervácie Mundo Amazónico.
V dažďovom pralese fakt prší každý deň, mení sa len intenzita zrážok. Našťastie, neprší v 1 kuse. Celková klíma ako v skleníku (horúco a vlhko). Slnko praží aj cez mraky, je nutné sa natierať jak opaľovacím krémom, tak i repelentom. Zakrátko vám ale obe vrstvy zmyje pot. Deň/noc počuť hlasné zvuky (doslova hluk) z okolitého pralesa.
Kolumbia je plná graffiti. Toto je perfektná kompozícia. Nápis v pozadí hrdo hlása - žijeme svoje tradície. No a v popredí odpadky, charakteristické pre celú Kolumbiu :-)
ľudia tu žijú na brehoch riek v domoch na vysokých koloch, hladina vraj počas roka kolíše aj o 12 metrov. V ammazónii prakticky neexistujú cesty a hlavným spôsobom dopravy je loďka. Na väčšie vzdialenosti sa lieta malými lietadlami.
Takzvaný kráčajúci strom
Victoria regia
V Amazónii žijú väčšinou indiáni. Etnickí, čiže nechodia holí ani pomaľovaní a ani po sebe nehulákajú. Dávam do kontrastu tradičné chatrče a internetovú kaviareň. Sídla tak hlboko v Amazónii vznikali kvôli ťažbe kaučuku a domorodci boli terorizovaní rovnako ako tí v Afrike.
Pohľad na prales zhora a zvnútra.
Išiel som na ani nie hodinovú exkurziu pralesom so sprievodcom. Bez neho by som si nevšimol nič. On bol schopný zbadať ešte aj pakobylku, tarantulu či hada. Niekedy som len fotil tým smerom, ktorým ukazoval a živočíchy som rozoznal až z fotografií. Neuveriteľné.
Zrakový test. Hore je tarantula (vidno len polku, je v diere) no a dole pakobylka. No a toho hada by ste tiež nevideli, to som už dal stonásobný zoom a orezal to :-)
Niektoré druhy stromov mali ostnaté kmene. V pralese rastie neuveriteľné množstvo pestrofarebných kvetov. Naľavo je kríček koky. Malo by to rásť hore v Andách, ale čo neurobíš pre turistov...No a toto dole, to nie je nejaká rieka. to je Tá Rieka. Amazonka. Z Leticie sú prístupné len jej ramená, ak chcete vidieť tento hlavný tok, musíte zájsť kúsok na brazílsku stranu. Nie sú tu ale žiadne pohraničné kontroly, takže bez problémov.
Videá
V Kolumbii vždy a všade hrá len to ich latino. Ku koncu mi to už riadne liezlo na nervy.
Počúvajte tie zvuky z okolitého pralesa. A to je ešte len deň!
Rameno Amazonky v Leticii.
Cesta k Amazonke
Ľudia
V hosteli som stretol zaujímavých ľudí.
- prekvapivo dosť z nich cestovalo po Južnej Amerike individuálne, dokonca aj ženy
- veľa z nich boli Latinoameričania od Mexika po Argentínu. Raz večer sme sa medzi sebou bavili o tom, čo majú spoločné naprieč celou Južnou Amerikou. No a zhodli sa, napríklad, že túto skvelú vulgárnu skladbu poznajú všetci (Molotow - Puto) :-), ale že za neoficiálnu hymnu Latinskej Ameriky možno považovať (Molotov - Gimme The Power).
- chlapík s modrou rukou. Žil mesiac kdesi s indiánmi a pri nejakom rituáli si nechal pomaľovať ruku. Už to nešlo dole...:-) Vraj žije v karavane v USA a vždy sa niekam presúva.
- Ryan, 18 ročný fagan z New Yorku (štátu, nie mesta priamo), ktorý po škole išiel do sveta. Bol 3 mesiace na ceste po Južnej Amerike (sám). V jednom kuse bol zhulený a pokúšal sa hrať na nejakú píšťalu, ktorú si priniesol z ciest, znelo to presne takto. Žil chvíľu medzi miestnymi v peruánskych horách, a potom sa plavbou po nejakej rieke dostal až do Amazónie. Po ceste vyskúšal všetky dostupné drogy. Takých ľudí som v Kolumbii stretol mnoho. Tvárili sa, že sú nejakí spiritualisti hľadajúci samých seba a zmysel života. Krátky rozhovor s nimi však každého ihneď presvedčí, že v nich nie je štipka nejakej hlbokej myšlienky alebo filozofie. Väčšinou ide o povaľačov a vandrákov permanentne pod vplyvom nejakej látky. Ryana vám spomínam, paradoxne, kvôli inšpirácii. Viete si predstaviť seba, že po strednej škole si zbalíte pár handier a pôjdete sa túlať úplne sám bez konkrétneho plánu po Andách a Amazónii?
Exkurzia v rezervácii Mundo Amazónico
- stretol som domácich turistov (Kolumbijčanov). Bla bla bla, že som zo SR. No a oni, ó, veď to poznáme, moja neter či kto študovala v Bratislave medicínu a sa tam vydala. No a to je ešte nič. Bola tam jedna Američanka, Teresa z Californie. Vraj v 90s cestovala po strednej Európe, lebo má odtiaľ predkov. Ja že hou hou hou, počkať, môžeš byť konkrétnejšia? A zistil som, že jej babka pochádza zo Slovenska. Teresa si ešte pamätá, ako jej spievala slovenské uspávanky. Jak som to počul, normálne ma to až dojalo. Neuveriteľné, koho môžete stretnúť uprostred pralesa...
- náš sprievodca (presne ten z videa) si od začiatku exkurzie stále dával do nosa nejaké 2 mastičky. Už som nevydržal a opýtal som sa, že čo to je. Dával si kokaín a tabak. Jasné, že celý čas nám vykladal o spiritualite indiánov a ich spätosti s prírodou. Po pár hodinách už na ňom bolo vidno, že je pekne sjetý. Fakt hlboké...
- indiáni v tejto oblasti veria, že ich predkovia sú delfíny. Jeden druh ružových delfínov totiž migruje raz ročne až sem. No a keďže majú pohlavné orgány cicavcov, takto si to spojili.
- ďalej som sa dozvedel, že podľa tradície kmeň izoluje dievča po prvej menštruácii do 1 chatrče na celý rok. Počas toho obdobia ju smie navštíviť len mama a stará mama.