Ural
- začiatok mája 2018
- primárnym cieľom bol národný park Zyuratkuľ
- sekundárne ciele Čeľabinsk a Jekaterinburg
- veľmi rýchlo vysvitlo, že máj nie je vhodné obdobie na návštevu Uralu, a to ani južného...
Čeľabinsk
- oblasť za Uralom je natoľko "drsná", že sa stala predmetom ruských vtipov a internetových memov
https://www.slavorum.org/city-of-chelyabinsk-severest-city-with-the-severest-men/
- vyvíjali sa tu a testovali jadrové zbrane, dokonca došlo k niekoľkým nehodám, ale o tom neskôr (Satka)
- mestom samotným prechádza transsibírska magistrála a je známe predovšetkým metalurgickým a strojárenským priemyslom (traktory, autá, vojenská technika... )
- závody sú na okraji mesta a sú naozaj gigantické, niektoré dokonca väčšie ako celé slovenské mestá (Humenné, napríklad)
- počas vojny boli viaceré demontované fabriky z okupovanej časti ZSSR prevezené práve sem a Čeľabinsk dodával T-34, kaťuše a inú techniku na front
- od čias Kataríny Veľkej majú v mestských symboloch (erb, vlajka...) ťavu, vraj na znak toho, že cez mesto prechádzali obchodné trasy
- na trhu si môžete kúpiť inšpiratívnu literatúru "Stalinova odpoveď na sankcie Západu"
- v maršrutke cestou z letiska zasa dosť času na rozjímanie. Hlboký filozofický text o tom, že máme byť na seba dobrí a že všetci sme tu len dočasne. A všetko zlé sa nám napokon aj tak vráti.
- z turistického hľadiska v Čeľabinsku nie je nič zaujímavé
- v múzeu majú kus slávneho meteoritu z 2013 roku (a najlacnejšiu kávu/čaj z automatu za 20 centov!)
- plagáty v múzeu hovoria o materiálnej podpore frontu zo strany Uralu a Čeľabinska, čím prispel k celkovému víťazstvu
Jekaterinburg
- 4. najľudnatejšie ruské mesto (1,5 mil.) a hlavné mesto Uralu
- narodil sa tu Boris Jeľcin a bola tu popravená rodina cára Mikuláša II.
- nič osobité/zaujímavé, čo by stálo za zmienku, tu nie je
Satka
- stredisko ťažby magnezitu na Urale
- priamo v centre mesta je huta (predstavte si ten hluk) a obrovské nespevnené haldy, z ktorých vietor roznáša prach všade naokolo
- no a do tohoto malebného koloritu je umiestnených pár totálne gýčových turistických rezortov v podobe "akože historických" zámkov, ruská pravoslávna cerkev a administratívne budovy v "neoklasickom" štýle
- vzniká tak autentická panoráma, disharmónia level Rusko/Ukrajina
- vrcholom je "Orlie hniezdo" - rezort s kontaktnou ZOO uprostred otráveného jazera http://www.s-laguna.ru/duploorla.html
- proste štýl á la Mikuláš Vareha kedysi u nás na Zemplíne
- v meste je aj pamätník obetiam Kyštymskej havárie. V oblasti sa vyrábali jadrové zbrane pre ZSSR a v 1957 došlo k nehode porovnateľnej s Černobyľom či Fukušimou.
https://cs.wikipedia.org/wiki/Ky%C5%A1tymsk%C3%A1_katastrofa
- tá posledná fotka je chodník na hlavnú autobusovú stanicu. ¡No pasarán! :-)
- mimochodom, na stanici nám oznámili, že regulérny autobus smer Čeľabinsk proste dnes nepríde. Bez udania dôvodu. Našťastie, neskôr poslali náhradnú maršrutku. Inak by sme nestíhali zajtrajší let domov.
Zyuratkuľ (Зюраткуль)
- jeden z mála relatívne dobre dostupných národných parkov na Urale
- posledný úsek už je ale pre osobné automobily výzva
- v lete je tu vraj ľudí jak na Červenom námestí, mimo sezóny ale len miestni rybári
Pukliny a útvary v ľade
Zopár záberov z osady na brehu jazera a jej bezprostredného okolia. Obzvlášť ma pobavil plagát kampane za ochranu životného prostredia. Určite nepotrebujete preklad, je to jak pre retardov. Diela na tento námet s rovnakou kompozíciou a ideou som kreslil naposledy na výtvarnej na I. stupni ZŠ. (to len na margo tých retardov :-) :-) )
Počasie bolo také, ako vidíte na fotkách. No a terén tomu aj zodpovedal. Z ambicióznych plánov sa vzhľadom na podmienky dalo zrealizovať len málo. Napríklad, pokus obísť jazero skončil fiaskom po tom, ako som za pol dňa prešiel zhruba 5 km, a to bola akože "cesta". Fakt, asi najhoršie podmienky, v akých som kedy pochodoval. Naspäť som to radšej riskol po praskajúcom ľade po okraji jazera. Veď posúďte sami. Normálne sa to stupňovalo. Po týchto zážitkoch sa v mojom srdci už nikdy nenájde ani štipka empatie voči človeku, ktorý sa mi bude sťažovať, že mu niekto "hádže polená pod nohy" :-)
Výstup na Holú sopku (1100 m n. m.).
- je to len ľudový názov, vôbec nejde o sopku, naopak, hora je z čistého mramoru
- značkovanie najprv mizerné, od polovice žiadne
- z vrchu parádny kruhový výhľad na jazero a chrbát Uralu
